2.2. Hromnice

Hromnice ukončujú Vianočnú dobu (40-sorok-dní od narodenia Pána). Čo sa týka slnečného svitu..."na Nový rok o kurací krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více". Ak na Hromnice sneh padá, bude bohatá úroda. 
V tento deň je zakázané tancovať a šiť (kovová ihla by mohla privolať blesk).
Pravoslávni, anglikáni, luteráni, metodisti, katolíci v tento deň prinášajú do chrámov požehnať sviece. Zrejme mal tento deň významné postavenie v predkresťanskej dobe, aké - nevieme.

14.2. Valentín

Zlatá legenda rozpráva o rímskom biskupovi Valentínovi, ktorý zomrel v roku 269 ako mučeník. Tajne oddával milencov - zvlášť vojakov s ich vyvolenými v rozpore s cisárovým nariadením, že legionári majú zostať slobodnými. Bol prezradený a za svoje dobré skutky popravený.
Zvyk posielať v tento sviatok zamilované listy svojmu vyvolenému/vyvolenej alebo sa navzájom obdarovať kvetinami alebo sladkosťami pochádza z Anglicka 18. storočia.
Z koláčikov doporučujeme škoricové valentínske venčeky.

Fašiangy

Fašiangy, masopust sa praktizovali už v časoch Veľkej Moravy. Je to obdobie hojnosti, veselosti,  karnevalov, plesov, obdoba starobylých saturnálií - sviatku boha Saturna, kedy si v Ríme menili role otroci a ich páni. 
Obdobie hojnosti začínalo zvyčajne"tučným štvrtkom", ktorému predchádzala zabíjačka. Na stoloch okrem mäsových dobrôt nesmeli chýbať "pampúšiky", fánky. Hlavná zábava začínala v "tanečnú nedeľu". Veselosť pokračovala aj v pondelok tzv. "mužským bálom", kedy do tanečnej sály mohli iba ženatí alebo vydaté.
Radovánky vyvrcholili v útorok sprievodom masiek s medveďom. Masky po návšteve všetkých  susedov, vytancovaní všetkých žien skončili svoju púť v hostinci, kde pokračovali v zábave do polnoci, kedy "pochovali basu". O polnoci nočný vartáš zábavu ukončil. Nasledoval 40-dňový pôst do Veľkej noci.

26.2. Deň boha Velesa

Rodový ochranca západných Slovanov – Skotovodov (skot = česky dobytok) je podľa slovanskej mytológie boh Veles. Podľa legendy, keď sa dávne Rody Slovanov – Skótov presídlili na britské ostrovy, nazvali provincie Zemou Skótov – Scotland a na počesť svojho rodového Boha – Ochrancu Velesa pomenovali pastviny jeho menom – Wales (Veles). Boh Veles u Slovanov kontroluje dodržiavanie dvoch cností
- uctievanie svojich Bohov a Predkov,
- život v harmónii s Matkou Prírodou.
V rámci dňa monitoruje čas od siedmej hodiny do pol deviatej. Jeho obdobie je vládou "vlka" a stromu "topoľa", východ.
Obetinou pre boha Velesa môžu byť stužky, hrnčeky, kože, kožušiny, zrno, ovos, med, vlna, plátno, chlieb, víno, pivo, mlieko.

8.3. Deň žien

MDŽ je sviatkom žien a boja za ich rovnoprávnosť, ktorý bol schválený na Medzinárodnej ženevskej konferencii v roku 1910. Ako dátum tohto sviatku bol stanovený 8. marec na počesť veľkého štrajku 40 000 newyorských krajčírok z textilných tovární, ktorý sa konal v roku 1908. Tieto bojovali za zrušenie desaťhodinového pracovného času, proti nízkym mzdám a zlým pracovným podmienkam.
O presadenie tohto sviatku do života sa pričinila Clara Zetkin. Počas prvej svetovej vojny spolu s Karlom Liebknechtom a Rosou Luxemburgovou bojovali aktívne proti vojne. 

Rok 1939

6.marec - slovenská vláda odmieta vyhlásiť samostatný štát,
7. marec - Tiso a Sidor odmietajú vyhlásiť samostatnosť,
10. marec - mimoriadny stav, stanné právo na Slovensku,
12. marec - nový slovenský predseda vlády Sidor odmieta vyhlásiť samostatnosť,
13. marec - Tiso v Berlíne, Hitlerov nátlak na rozbitie Československa,
14. marec - vyhlásenie samostatnej Slovenskej republiky, nemci prekročili hranice ČSR, "Slezský" pluk ich zastavil, Hácha v Berlíne,
15. marec - koniec prvej Českej republiky.

22.3. Deň Vesny

Podľa slovanského kalendára bohyňa Vesna o 18-tej hodine preberá žezlo od vládkyne zimy - Moreny, ktorú 23.3.  slávnostne odprevádza na Sever. Symboly odchádzajúcej zimy - slamené bábky sa spália v ohni a spálený popol sa ako úrodné hnojivo rozseje na polia, aby bola dobrá úroda.
Oslavy Vesny súvisia tiež s medzinárodným dňom lesov (21.3.) a Svetovým dňom vody (22.3.). Pôda, voda, kyslík (lesy) sú pre náš život nevyhnutné.

29.3. Deň Tary

Podľa slovanského kalendára je bohyňa Tara (Dara) patrónkou divokej zveri a lesov, všetkého živého. Je nebeskou strážkyňou posvätných dubových lesov a hájov. 
S energiou tejto bohyne sú spojené stromy, ktoré požívajú osobitnú úctu – breza (žalúdok, kĺby, rany, vlasy - obnova mladosti), dub (rany, kŕčové žily, hemoroidy - strom umenia a dlhovekosti), jaseň (pečeň, obličky, rany - rozvoj vôle a mystických síl), céder (trávenie, spánok, odvádza z tela ťažké kovy - strom života).

Pašiový týždeň

Veľký týždeň po Kvetnej nedeli zahajuje "Modrý pondelok" (niekde "Žltý"), kedy žiakom začínali vakácie-prázdniny. Na "Šedivý útorok" sa vymetali pavučiny, na "Škaredú stredu" sa vymetali komíny, na "Zelený štvrtok" sa všetci umývali rannou rosou, dom sa pozametal ešte pred východom slnka, smeti sa vyniesli až na krížne cesty (proti blchám), zvonilo sa paličkou proti hmyzu a myšiam, ešte pred východom slnka sa jedol chlieb s medom a celý deň zelená strava, sial sa hrach, zaviazali sa zvony, po západe slnka sa svätenou vodou kropil dom a jeho okolie. Na"Veľký piatok" sa otvárali poklady v skalách, pred východom slnka sa tváre umývali v potoku, jedla sa šošovica, nepralo sa prádlo.

Prievodový týždeň

Po "Bielej sobote" nastupuje "Veľkonočnou nedeľou" (pre kresťanov dňom Kristovho vzkriesenia) 50-denné veľkonočné obdobie, kde prvých osem dní začínajúcich Veľkonočnou nedeľou a končiacich "Bielou nedeľou" nazývame "Oktáv" alebo "Prievody". Osobitné postavenie má  Veľkonočný pondelok, kedy muži šibajú ženy.
V útorok sa roly vymenili - ženy šibali mužov. Použité korbáče sa sadili do zeme. Muži plietli korbáče, ženy maľovali kraslice. Farbivo na kraslice sa robí z litra vody + lyžica soli + 2 ližice octu a 2 lyžice farbiva, variť polhodinu, scediť, ponoriť vajíčka. Prírodné farbivá - na žlto kurkuma, kmín, zázvor, rumanček, oranžová je z nastrúhanej mrkve, ružová z cvikle, zelená zo špenátu,žihľavy, petržlenovej ňate. Modrú farbu získame z červenej kapusty, (ak namiesto octa dáme sódu získame fialovú až hnedú), žltohnedú získame zo šupiek cibule, tmavohnedú z čierneho čaju, dubovej kôry alebo listov vlašského orecha. Fialovú farbu získame z červeného vína. Čierna farba sa získava varením dubovej kôry so soľou, octom a sadzami. Ďalšími symbolmi obdobia sú Veľkonočný baránok, Veľkonočný zajačik, veľkonočné píšťalky z vŕby.
Charakteristickým pokrmom obdobia sú vajíčka, šaláty z jarných byliniek - žihľavy, pupenca, žeruchy. Prebieha jarná očista hrubého čreva. Podľa slovanského kalendára od 11.4.2023 začína mesiac osevov - Elieto.

24.a 25.4. Juraj a Marek

Juraj, zobrazovaný na koni s kopijou ako zabíja draka, otvára zem pre rast kvetín a plodín. Je patrónom skautov. V nasledujúcom dni na sv. Marka sa žehnajú polia kvôlli dobrej úrode. V mnohých oblastiach bol predvečer Juraja (slovanský deň začínal po západe slnka o dnešnej 19-tej hodine) venovaný okiadzaniu (uhlíkmi alebo zelinami) stajní, aby strigy neškodili dobytku. Potierali ich i zárubne stajní cesnakom a dobre zamkli na noc dvere.  Dodnes sa zachováva zvyk "zavlačovania", kedy je dovolené rozšantenej mládeži "zavliecť, zapatrošiť" ctihodným kmeťom rôzne veci (voz do zvonice, psa do susedov,...) na neočakávané miesta.

30. apríl Pálenie čarodejníc

Keltským sviatkom Beltain začína teplé obdobie roka. V Nemecku i Škandinávii oslavujú Valpuržinu noc - sviatok ohňa, u nás "pálenie čarodejníc".  Táto noc má zvláštnu moc. Mládenci svojim vyvoleným stavajú májky.

1. máj Sviatok práce

Od roku 1955 tento deň prostredníctvom sv. Jozefa - patróna robotníkov oslavuje spolu s pracujcimi aj katolícka cirkev. 

9. máj - Deň víťazstva nad fašizmom

- Počas vojny zomrelo približne 45-60 miliónov ľudí, z toho 30 miliónov zo Sovietskeho zväzu.
- 80 % mužov zo Sovietskeho zväzu narodených v roku 1923 vojnu neprežilo.
- Doktor Josef Mengele robil v Auschwitzi pokusy na ľuďoch (väzňami boli aj slovenskí vojaci).
- Nemci uniesli asi 50-tisíc poľských detí, ktoré mali „vyhovujúce“ črty a dali ich nemeckým rodičom.
- Najväčšia tanková bitka v histórii bola v ruskom Kursku v dňoch 4. – 22. júla 1943 (viac ako 3600 tankov).
- Japonsko bombardovalo Čínu blchami, aby prenášali choroby.
- Tesne pred vojnou, v roku 1938, bol Hitler časopisom Time označený za muža roka.
- Druhá svetová vojna bola najničivejším konfliktom v histórii (najviac peňazí, najviac škôd, najviac mŕtvych).

12., 13., 14.5. Pankrác, Servác, Bonifác - zmrznutí

Sprevádzaní svätou Žofiou ukončujú obdobie chladu, mrazu.

Letnice - slávnost Ducha svätého, tzv.  biele sviatky. Je to pohyblivý sviatok odvodený od Veľkej noci a pohybuje sa v rozpätí 10.5.-13.6. Domácnosti sa vyzdobujú zelenými ratolesťami lipy. Týmto sviatkom (nedeľa + pondelok) veľkonočné obdobie končí. Podľa tradície sa v tento sviatok chodí do lesa "duchovať" pri ohníčku.

16.5. Jan Nepomucký

Je strážcom mostov a vôd.

18.5. Deň Matky Zeme
V tento deň je zakázané oranie, bránenie, zapichnutie palice do zeme (Zem oddychuje). Tradícia zobrať si za hrsť  pôdy ("rodnej hrudy zeme") pred odchodom do iných krajín je známa - existovala až do polovice dvadsiateho storočia. Verí sa, že rodná zem je v cudzej krajine vždy nápomocná. Podľa ľudových predstáv Matka Zem pomáha ľuďom, korí sa na ňu obracajú s úprimnou prosbou.  Pri východe slnka sa treba trikrát pokloniť Zemi bez kríža a klobúka a vysloviť prosbu. "Utrpenie Matky Zeme" spôsobuje jej súcit s obyčajným človekom. Zem je univerzálnym zdrojom života, vrátane človeka.
"Zo zeme si vyšiel, do zeme sa navrátiš" alebo "Prach si a na prach sa obrátiš."

21.5. Deň bohyne lásky Lady
Lada je slovanskou Bohyňou Krásy a Ľúbosti, ochraňuje Rodinné Zväzky a Deti. Prináša do života ľudí domácu pohodu, priateľskú láskavosť, ľúbosť, pokračovanie Rodu, mnoho detí, vzájomnú pomoc, rodinnú sporiadanosť, vzájomnú úctu. Ak máme nejaké túžby, postavme sa k breze (15min), dotknime sa jej a vyrieknime želanie.8.6.
 

8.6. Medard

Je patrónom pastierov, vinárov, sládov, meteorológov. Podľa pranostiky "Medardova kvapka štyridsať dní kvapká".

24.6. Svätojánska noc

Oslava letného slnovratu prebieha od tejto noci až do 29.6., t.j. do sviatku sv. Petra a Pavla. Pri svätojánskych ohňoch sa tancovalo, hodovalo, spúšťali sa horiace kolesá. V túto noc dochádza k narušeniu rovnováhy a poriadku. Zberali sa magické bylinky - materina dúška, ľubovník, verbena, komonica, černobyľ, rozchodník, hvozdík, chrpa, vlčí chvost. Podľa legiend tieto bylinky v túto noc umožili rozumieť reči zvierat, byť neviditeľný, nájsť ukrytý poklad. Po svätojánskych dažďoch nasleduje suché pavlovské leto.

5.7. Slovanskí vierozvestcovia

Byzantský panovník Michal III. v roku 863 vyhovel požiadavke moravského kniežaťa Rastislava a poslal mu misionárov Metoda a Konštantína (Cyril). Rastislav sa snažil týmto spôsobom vymaniť spod germánskeho vplyvu a invázií. Kresťanskí misionári z Východu spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) prišli na Veľkú Moravu šíriť kresťanstvo a kultúru.
Chorvátsko, Čechy, Morava a Slovensko (niekdajšia Veľká Morava) si ich pamiatku pripomínajú 5. júla.

2.7.-9.7.  oslava Slnka, očistné kúpele a dni Rusaliek (Podle legend v noci za mesíčného svitu tancují na lukách kruhový tanec - chorovod. Niekedy zanechajú vyšľapané kruhy v obilí. K ľuďom se správajú nevypočitatelně - môžu ich utopit, utancovat nebo uštekliť k smrti).
4.7.  - Deň ospravedlnení
18.7. - Deň matky Zeme
22.7. - Perúnicin deň (nebeská Bohyňa obilnej Plodnosti, ktorá riadi dážď, búrky a blesky)
23.7. - Deň zberu plodov 

21.8.1968 "Pražská jar"
S niekoľkoročným odstupom pri pohľade na dnešnú Ukrajinu s vďakou a úctou spomíname na Svobodu a Dubčeka,
ktorí spolu s ostatnymi zainteresovanými riešili konflikt s "chladnou hlavou" a v záujme občanov svojho štátu. Ďakujeme.

29.8.1944 SNP
S vďakou spomíname na odvážne vzopnutie Slovákov proti nemeckým okupantom. Medzi mučenými v nemeckých koncentrákoch boli aj velitelia slovenskej armády zapojení do povstania.
Aj my Slováci máme svoju Katyň.

Slovanský nový rok

Dňa 20.09.2023 v mesiaci nebeského začiatku o 18:00 hod. oslávime Novoletie roku 7832. Slovanský kalendár s deviatimi mesiacmi, deväťdňovými týždňami, tromi ročnými obdobiami, 123 dňami oddychu, sa datuje od podpísania mieru medzi Slovanmi (víťazmi) a Číňanmi (porazenými) v Hviezdnom chráme.
Deň podľa Slovanov nezačínal polnocou, ale devätnástou (dnes 18:00) hodinou a hodinové ručičky sa pohybovali rovnako ako naša zemeguľa a hodina nemala .... Všeličo bolo inak.
Prvý týždeň Slovanského kalendára je zasvätený posvätnému stromu hruška. 

30.9.1938 Mníchov

Dňa 29.9.1938 sa predstavitelia Nemecka, Talianska, Veľkej Británie a Francúzska stretli v Mníchove aby riešili "nemeckú otázku v ČSR". Tieto mocnosti 30. septembra 1938 podpísali dohodu o odstúpení sudetských území, Petržalky a Devína Nemecku. Súčasne sa dohodli, že si do troch mesiacov z ČSR "odkroja" i Poliaci a Maďari. Vláda ČSR a Beneš mníchovskú dohodu prijali (bez súhlasu Národného zhromaždenia - čo bolo v rozpore s ústavou). Pomoc ZSSR bola viazaná na pomoc Francúzska, ktoré  nás zradilo - pridalo sa na stranu fašistov. ČSR so svojim "trápením" zostalo opustené... História sa opakuje...

Pôstne dni

Dňom 11.10.2023 od 18-tej hodiny začínajú pôstne dni, kedy postupne obmedzujeme množstvo prijatého jedla, prechádzame na ľahšie stráviteľné pokrmy.
Do denného programu zaradíme viac pohybu a dostatok spánku. Viac meditujeme, vzdelávame sa, čítame, obmedzíme elektroniku (TV, internet, mobil). Zriekneme sa ťažkých mäsových pokrmov, kávy, cigariet, alkoholu, sladkostí, slaností, polotovarov,... Tieto "delikatesy" nahradíme strukovinami, ovocím, zeleninou.
Pôstne obdobie končí dňa 21.10.2023 o 17:59 hod.

28.10 - vznik Československa
Po kapitulácii Rakúsko-Uhorska dňa 28.10.1918 vyhlásil Národný výbor v Prahe československý štát. Následne 30.10.1918 sa k novovzniknutému štátnemu útvaru Martinskou deklaráciou prihlásila aj Slovenská národná rada. O vznik spoločného štátu Čechov a Slovákov sa významnou mierou zaslúžil francúzsky generál Milan Rastislav Štefánik spolu s Československými légiami - armádou ešte neexistujúceho štátu tvorenou prevažne vojnovými zajatcami odmietajúcimi bojovať za záujmy Rakúsko-Uhorska a Nemecka, ktorá bola nasadzovaná v prvej línii bojov. 

1.11. Velesova noc
Velesova noc - sviatok Dedov je noc z 31.10. na 1.11., kedy je hranica medzi našim Javným a svetom Duchov najtenšia.
Večer sa prestrie sviatočný obrus, do okna sa postaví horiaca svieca. Týmto spôsobom - spomienkami - rodina pozýva svojich zosnulých predkov za spoločný stôl.
Nie je to smútočné posedenie, ale milá spomienka na všetko dobré, čo pre nás urobili a výsledky práce  ktorých môžeme v pokoji užívať a zveľaďovať.

25.11. Katarína

Tento deň patrí ženám - vo všetkom platí výhradne "ženské právo". Podľa tradícií sa na dvere cesnakom maľuje kríž, pretože sa začína výrazne predlžovať noc a čarodejné sily naberajú na moci, nemalo by sa pracovať s ničím, čo pripomína koleso.
Je to posledný deň pred adventom, kedy sa rozväzujú staré a uzatvárajú nové "služobné pomery". "Moc žien" tohto dňa ukončuje na Katarínskej zábave polnočná pánska volenka.

30.11. Ondrej
Je ochrancom rybárov, mäsiarov, baníkov. Podľa veštenia zo štyroch hrnčekov pri odhalení prsteňa očakávame svatbu, pri odhalení hrebeňa nás čaká choroba a strádanie, pri odhalení chleba alebo mince môžeme očakávať bohatstvo, pri odhalení hliny odchod z tohto sveta. Traduje sa, že čo sa nám v túto noc zdá, to sa vyplní. 

6.12. Mikuláš, Dedo Mráz
Príchod Mikuláša - Deda Mráza ohlasujú obchôdzky už od 5.12. Mikuláš spolu s anjelom a čertom prípadne ešte s policajtom navštevujú a skúšajú deti. Mikuláš s anjelom odmeňujú, čert trestá. Naši predkovia si v tento deň vyrábali vianočné ozdoby, ktorými obdarúvali príbuzných.

13.12. Lucia
Lucia - meno so svetlom a slnkom spojené. Po zotmení v bielych plachtách zahalené ženy vymetali smeti a kontrolovali čistotu obydlí, čím symbolicky vyháňali choroby a zlých duchov. V tento deň bolo zakázané priasť. Noc z 13. na 14. decembra bola slávnosťou "dlhej noci".

22.12 Slnovrat
22. decembra o 04:29 prichadza Zimný Slnovrat, ktorý je považovaný za obdobie obnovy energie. Slnko je symbolom vitality a slnovrat je prechodom, kedy sa začnú sily dopĺňať. V tomto čase sa Slnko aj Matička Zem obracia do novej etapy života. Podľa slovanských tradícií začína 12-denná oslava Vianoc.

31.12.Silvester
Pápež Silvester úradoval od roku 314 po vydaní milánskeho ediktu (zrovnoprávnené kresťanské náboženstvo s ostatnými vierovyznaniami v rímskej ríši) do 31.12.335. Za jeho pôsobenia sa pohanský Rím stal symbolicky kresťanským. Jeho sviatok symbolizuje koniec starej a nástup novej éry.

6.1. Traja králi
V tento deň "zjavenia" sa Kristus zjavil 
1. zástupom Židov (pri krste v rieke Jordán),
2. svojim učeníkom (v Káni na svatbe premenil vodu na víno),
3. ako Boh v jasličkách (klaňajú sa mu traja králi).
Tento sviatok - Epifaniu slávili na východe ešte pred narodím Krista, neskôr v tomto dni slávili narodenie Ježiša, jeho krst v rieke Jordán a jeho prvý zázrak s vínom. Postupom času jeho narodenie posunuli bližšie k zimnému slnovratu.

18.-19.1. Sviatok vody
V dňoch 18. až 19. januára mení voda svoje vlastnosti - stáva sa mäkšou, zvyšuje sa jej vodíkový index (úroveň pH), je menej kyslá. Voda dosiahne svoj vrchol aktivity 18. januára vo večerných hodinách. Tento úkaz prebieha tisícročia. Prečo sa tak deje, má pravdepodobne príčinu mimo našej planéty. Využime tento okamih.Odborníci dokázali, že každý rok 18. – 19. januára prúdi na Zem intenzívny neutrónový tok, intenzita sa zvyšuje 100 – 200 krát, čo má sterilizačný efekt. Voda načerpaná z prameňa 19. januára doobeda stála vo vedeckom laboratóriu pri izbovej teplote a vo svetle štyri roky pričom nezmenila farbu, chuť a zápach.